Hudobný a vlastný svet podľa The AnyOne (rozhovor)

Rozhovor s mladou hudobnou bandou The AnyOne o technológiách, hudbe, textoch a sociálnych sieťach. “Mydlia struny” od roku 2016…

Pôsobíte takmer tzv. „vyhraným“ dojmom, akoby ste fungovali na scéne dlhé roky a mali vyhraté ruky na gitarách a bicích od Pohody až po Glastonbury. Alebo ste v klipoch a na koncertoch dobrí herci a tréma je skrytá?

Timo: Tréma? V živote nikdy… Od momentu, čo koncertujeme pravidelne, sa pred vystúpením len tešíme na dobrú muziku. Sme zohraná štvorka a odráža sa to, ako na pódiu, tak aj všade inde – v skúšobni, v osobných vzťahoch...

Paľo: Myslím si, že pre všetkých z nás tréma nepredstavovala problém. Domnievam sa, že najmä preto, lebo prirodzene inklinujeme ku konceptu hudobnej „Superstar“ a k veciam s tým spojeným. Predstava veľkého publika sústredeného na nás, nám príde viac motivujúca, ako aby by nás strašila. Navyše, tréma sa spája s náhlou zmenou prostredia, ktorá by sa v tomto prípade dala vyjadriť ako nahla zmena objemu nášho publika, čo sa nám stáva málokedy.

Dano: S trémou som bojoval keď som bol malý, postupom času sa mi podarilo tieto zábrany prekonať, ako som začal chodiť na „dramaťák“ (pozn.: dramatický krúžok). Na pódiu sa vždy sústredíme jeden na druhého a to nám dodáva tu odvahu! Každý dávame do vystupovania aj kúsok seba, nemáme čoho báť!

Adam: Samozrejme, aj my cítime trému a stres, sme predsa ľudia… Všetky tieto pocity znášame spolu, jednotne a možno práve preto sa nám darí pôsobiť nohami na zemi. Podľa mňa sme aj dobrí herci… J

Čo vaše alter egá? Kto je ten „zlý rocker“ a kto „večný snílek“? Máte svoje ďalšie pseudo alter ego definície?

Timo: Alter egá v našej kapele, myslím, ani nie sú. Neštylizujeme sa do nijakej podoby, sme proste takí, akí sme. Ak by sme však jednoduchými frázami opisovali jednotlivcov, „drsný rocker“ je na pódiu tancujúci a vlniaci sa Danešu (pozn. basgitarista Dano Zwach). Paľo zastáva skôr statickejšiu pózu a zakladá si na dobre zahratej pesničke. Adam, ako správny bubeník, dôveruje „feelingu“, čo vždy zaručí veľmi živelnú atmosféru. Samého seba opisovať nebudem, ešte nikdy som sa totiž naživo vystupovať nevidel. 

Paľo: Neviem sa príliš prevteliť do akýchkoľvek pseudo predstáv. Pri nás to tak jasné nie je. Môžem ale povedať, že Adam lieta popri slnku, Timo spí v oblakoch, Dano pláva medzi hviezdami a ja tancujem na mesiaci.

Dano: Je možné nás prirovnať k rôznym každodenným, ale aj netradičným aktivitám. Môžeme byť každý jeden z elementov, súčasť oblohy, ale osobne by som nás prirovnal k jednoduchej cigarete. Tabak tvorí Timo, je základným pilierom kapely, v ktorom táto myšlienka vznikla. Papierik, do ktorého ho ubalíš, je Paľo – ten vytvára iste zázemie pre tabak aby sa nerozsypal. Adam v úlohe filtera filtruje všetko zlé a ja ako správny oheň rozpálim celu tuto zábavu.

Adam: Odkedy sa vzájomne kamarátime, používalo sa množstvo prezývok a neustále sa menia, čiže nemáme žiadne stanovené úlohy v kapele.

Ako vnímate proces tvorby hudby? Je to skôr proces dlhodobý (gradujúci spolu s prichádzajúcou inšpiráciou), točíte sa stále okolo jedného motívu nie a nie ho definovať, večná nespokojnosť alebo viete strieskať dosku za pár dní – doslova na objednávku?

Timo: Vždy ide o pesničku. Doteraz mám v ,,šuflíku“ nedokončené papiere s dátumom 2017, a ,,Lady Lisu“ (pozn.: druhý a zatiaľ najúspešnejší vydaný singel kapely) som zbúchal za 10 minút. Dôležitý je prvotný nápad, avšak veľa sa mení kompozíciou, náladou skladby, či dokonca osobnou zrelosťou skladateľa. Viem, že na pesničky, ktoré mám už rozpísané a takmer dokončené, už sa sám nejaký čas necítim dostatočne zrelý či pripravený, aby som ich priviedol do ucelenej formy. Čo sa ,,dosky“ na objednávku týka, zvykneme fungovať v časovom prese a nebolo by pre nás problém jednu zlepiť, pokojne aj dve… Ale každý muzikant vie, že uponáhľaná nahrávka na úkor precíznosti je nezmysel.

Paľo: Ku každej pesničke pristupujeme inak a nikdy sa nám nestalo, že by dve pesničky vznikli za tých istých podmienok. Každá má vlastný individuálny proces, ktorý ale vieme do istej miery ovplyvniť. To znamená, že keď sa na nejakú zameriame, tak relatívne rýchlo ju vieme pripraviť na zaradenie do „dosky“. Občas sa ale stáva, že niečo „nešľape“ ako má a musíme to „prekopať“. Nespokojnosť je často veľká, ale jej relevantnosť nemusí byť. Čas väčšinou rozlíši, čo sú zbytočné špekulácie a čo musí byť opravené.

Dano: Záleží od situácie. Každá pesnička ma iný príbeh a tým pádom aj iný priebeh.

Adam: Pesničky, čo píšeme, starnú ako „víno“. Zloží sa melódia a text, po čase sa všetko zmení, vráti naspäť a opäť prepíše nanovo. Nespokojnosť zbytku kapely tiež transformuje pesničku až sa dostaneme do bodu, kedy sa ocitneme v štúdiu. Ale aj skladby, ktoré už sú vydané, stále postupne upravujeme a dolaďujeme priamo úmerne tomu, ako dlho ich hrávame a ako sa zlepšujeme. Najradšej by sme sa všetci ubytovali v štúdiu a vymýšľali čo nahrať ďalšie. Dňom i nocou, ale to nám asi nikto nedovolí (zatiaľ).

Celkom by ma zaujímalo podchytenie prvotnej hudobnej myšlienky pri tvorbe… Ako ju zachytávate – na klasickom nástroji alebo prostredníctvom počítača?

Timo: ,,Hold on, and I will hold you in the weary of my hands.“ (Vydrž a ja ťa v unavených rukách udržím). Som presvedčený, že touto frázou samotnou som zapísal desiatky hárkov papiera a gitarový riff pod ňu som ako šialený cvičil bez prestávky aspoň týždeň. Nie je to prvý a poslednýkrát, kedy som sa ja, či niekto iný z kapely (niekedy aj viacerí naraz), hnal za dobrým nápadom. Ale nikdy to nie je v „kompe“, vždy je to na nástroji. Celé to začne v srdci a až keď to zo srdca dostaneš do hlavy, z hlavy do prstov a hlasiviek, potom urobíš demo na diktafón a pošleš ho kapelníkom. Tak to u nás chodí.

Paľo: Môžem celkom isto povedať, že všetci máme bližšie k akémukoľvek nástroju než k počítaču. Keby si videl ten náš počítač, tak by si si aj domyslel, že prečo.

Dano: Nie je nič magickejšie, ako spojenie nástroja s hudobníkom. Nástroj je sprostredkovateľom mojej momentálnej nálady a pocitu.

Adam: Tuším sa nám nikdy nestalo, že by sme dostali nápad vďaka počítačom. Mohlo by to byť ale zaujímavé.

Odkiaľ čerpáte a prečo? Máte spoločné hudobne vzory?

Timo: Každý máme svoje hudobné vzory, ale ak by sme sa na nejakých zhodli všetci, bude to asi Led Zeppelin, Supertramp, Pink Floyd či Dire Straits.

Paľo: Sme ako kobylky. Čerpáme z viacerých zdrojov a keď sa daný jeden vyčerpá, hľadáme niečo ďalšie. Mnohé zdroje nás inšpirujú všetkých, ale nájdu sa aj také, ktoré učarovali len jednému. Ja som, na rozdiel od ostatných, veľmi inšpirovaný klasickou hudbou. Ako kontra-príklad voči klasike sa dá uviesť Pink Floyd, ktorí nás inšpiruje všetkých.

Dano: Hudbu väčšinou počúvame spolu, tým pádom aj hudobné vzory sú podobne, dokonca rovnaké. Pohybujeme sa v období hudby zo 60. až 70. rokov. Moje osobné hudobné vzory sú Led Zeppelin, Yes, Supertramp.

Adam: Naše hudobné „čerpacie stanice“ sa neustále rozširujú. Najzaujímavejšie je, keď začnem počúvať niečo/niekoho kvôli tomu, že to počúva zbytok kapely.

Ktorú kapelu a okamžik doby by ste považovali za kľúčový v rámci vašej tvorby?

Timo: Myslím si, že 60. a 70. roky sú pre nás najhlbšou studňou inšpirácie.

Paľo: Pre mňa to bude začiatok klasicizmu, kedy sa Wolfgang Amadeus Mozart dištancoval od bežného tematického kresťanského motívu a začal komponovať kratšie skladby, ktorých hlavným motívom bol život šľachty a bežného obyvateľstva. Z nadhľadu by sa dalo povedať, že týmto prispel k vytvoreniu pop-music.

Adam: Bolo veľa momentov, kedy som si povedal: ,,Toto aj ja chcem!” Keď som videl hudobníkov ako obsadili pódium a davy ľudí skákali a kričali. Či to bol Paul McCartney naživo alebo bubeník v miestom kostole. V tých momentoch som si uvedomil, že musím na sebe pracovať. Ako po hudobnej stránke, tak po osobnej. Mojim snom je byť schopný tak, že by som sám niekoho inšpiroval.

Do akej miery fandíte pokroku – využívate v štúdiu technologické novinky? Aký je váš pohľad na všetky tie chtiac-nechtiac nás obklopujúce i-gadgets?

Timo: Pokrok je pokrok. To je to, čo muziku po stránke originálnosti posúva ďalej. Osobne si nemyslím, že za technologický pokrok je synonymom k programu Cubase alebo siedmych producentov na jeden singel. Pre nás znamená pokrok čítať (resp. počúvať) medzi riadkami. V štúdiu trávime čím ďalej tým viac času nad malými detailmi.

Veľa ľudí vníma pesničku len povrchovo, vníma text alebo nosnú melódiu, neuvedomuje si však, že samotná melódia je síce chytľavá, ale pod ňou ju dokresľujú ďalšie dve harmonické linky, zadný vokál či proste len šum skreslenej gitary, prípadne ťukanie prstom o snímač – pieseň má zrazu náladu, koncept a feeling. Moment, ktorý vnímame ako pokrok v našej hudbe.

Paľo: Pokrok je síce pekný, ale radi sa držíme klasických nahrávacích postupov. Je to výhodnejšie z hľadiska flexibility, na koncertoch sa nemusíme obklopovať rôznymi elektrickými vylepšeniami. Najviac hi-tech predmet v našom aparáte sú odposluchy formou „in-earov“.

Dano: Čo sa týka technologických prvkov, sme tomu otvorení, hoci ešte to nevieme správne používať a obzvlášť vkladať do hudby, akú tvoríme.

Adam: Ako zvykneme hovoriť v štúdiu: “Kopírovanie zabíja muziku.” Či je to vtip alebo smutná realita, vieme že hudba, čo tvoríme, nie je bez chýb a to ju práve robí ľudskou. Samozrejme, pri nahrávaní používame všetky možné moderné postupy nahrávania, avšak berieme inšpiráciu od tých čo, tu boli pred nami. Snažíme sa nájsť takú zlatú strednú cestu. Najlepšie z oboch svetov.

S kým so slovenskej a zahraničnej hudobnej scény by ste si vedeli predstaviť spoločnú „jam session“?

Timo: Neviem, koľko slovenských interpretov by som chcel stretnúť a koľko slovenských interpretov sa „jammu“ so mnou bude vyhýbať. Už som však predal na brigáde v hudobninách kábel rapperovi Egovi a kapodaster speváčke Emme Drobnej, tak už len zostáva koncert s Johnom Mayerom a budem mať srdce na mieste.

Paľo: Nie som človek, ktorý by si natoľko užíval „jam sessions“, že by si výslovene prial ju s niekým zrealizovať.

Dano: Slovenskú tvorbu som nikdy príliš nepočúval, čiže neviem objektívne posúdiť, s kým by som si zahral. Ak by ešte bol medzi nami, tak jedine Marek Brezovský.

Klasická otázka – čo je skôr text a k nemu hudba alebo naopak?

Timo: Prvý príde text či hudba? Veru, buď jedno alebo druhé. Niekedy prídu spolu v plnej paráde a je z toho fajn song a niekedy len prázdne čakám s gitarou na svoju múzu, kým sa uráči prísť.

Paľo: Každá pesnička vzniká za iných podmienok a prvá, aj druhá možnosť sa dejú, hoci častým javom je, že prvá je hudba a potom text. Obvyklý je aj prípad, kedy vznikajú spoločne.

Dano: Klasicky relatívna otázka. Niekedy si užívam so svojou gitarou a poskladá sa z toho niečo, čomu hovoríme pieseň. Inokedy si len tak pospevujem, napíšem text a neskôr k tomu hľadám správnu melódiu.

Veľmi intímne a úprimne texty, aké práve tvoríte, sú súčasťou hudobných formácií, ktoré fungujú desiatky rokov na scéne. Ale ako ste to všetko stihli absorbovať a zároveň vydať zo seba vy – keďže máte priemerný vek 20?

Timo: Fuha, zásah do čierneho… Náš vekový priemer je síce len 20 rokov, avšak každý z nás má za sebou aspoň jednu alebo aj nejednu romancu, odmietnutie, či boľavý „break-up“. Či sú odkazy na dievčatá v našich skladbách prisilné? Neviem. Sami by asi vedeli najlepšie povedať…

Paľo: Závisí to od toho, do akej miery sa niekto vie vyjadriť. Určite sme nemali čas urovnať si v hlave všetky tie pocity, preto sme pridali na prázdne miesta fantáziu.

Dano: Svoje tínedžerské roky sme prežili (a prežívame) spoločne so zážitkami, ktoré v nás zanechali stopu. Počas vývoja sme sa vzájomne ovplyvnili, vďaka tomu, že sme všetci ťahali za jeden „kábel“, pričom stále ťaháme. Podarilo sa nám vytiahnuť tam, kde sa momentálne nachádzame. Naša tvorba sa odráža od našich osobností, čiže ak chcete vedieť niečo o našich životoch, stačí si vypočuť našu tvorbu.

Tie odkazy na lásku a ženy sú dosť výrazné… 😊

Timo: Hovorím, treba sa opýtať ich. Vedia najlepšie.

Paľo: Sú. Asi aj ešte chvíľu budú…

Dano: Všetko, čo tvoríme má za sebou nejakú „story“. Nič nie je len tak, všetko je vďaka niečomu. Aj v tomto prípade si viete ľahko domyslieť.

Napriek práve vašemu novému vychádzajúcemu albumu – veríte ešte v koncept, artwork a zmysel albumu?

Timo: Album jednoznačne potrebuje nosič a artwork. Bodka. Neviem, kto udal trend počúvania skladieb do polovice a potom prepne na úplne odlišnú… Pre mňa neexistuje je lepší „chill“ ako si chytiť do ruky 180g vinyl a priložiť naň ramienko s ihlicou.

Paľo: Áno, ten album nám má stále čo dať práve cez tieto atribúty. Je to dôležité.

Vinyl, CD alebo MP3?

Timo: Vinyl, vinyl a ešte vinyl, šéfe… Veľká muzika si pýta veľký nosič a môžem to opakovať stále. Hoci sami nie sme pripravení na vydanie vlastnej platne, album vydávame na CD. Keby bolo po mojom, výroba vinylov by bola jednoduchšia a dopyt po nich istý. Už teraz by sa tlačila tretia várka „LPčiek“. Nehovorím, že toho sa The Diver’s Hymn (pozn. debutový štúdiový album skupiny, ktorý vyjde na jeseň 2020) v budúcnosti nedočká.

Paľo: Všetci sme jednoznačne „team vinyl“.

Dano: Team Vinyl! Ale aj tak si myslím, že všetky formy a zariadenia, cez ktoré je možné počúvať hudbú, sú super! Mám rád ale starú klasiku…

Adam: Všetci si radi vypočujeme dobrú platňu. I keď streaming hudby ovládol hudobný priemysel a preto aj my v prvom rade fungujeme tam. Človek si na svojom smartphone stiahne aplikáciu, následne má v ruke milióny pesničiek z celého sveta a pribúdajú tam nové každý deň. Praktické a pohodlné. Je to naozaj úžasné, aký technologický úspech to je, len už teraz je to tak „všedné“, že ľudia prichádzajú o tú radosť, akú v minulosti určite mali pri zakúpení fyzického vinylu, audiokazety alebo CD.

Ako pristupujete k hudobnému marketingu/promovaniu svojich albumov? Dá sa vydať a predať album bez veľkých nahrávacích spoločností alebo pôjdete nezávislou cestou pod vlastnou hlavičkou, resp. brandom The AnyOne?

Timo: Na promovanie je tu pre nás manažment kapely. Všetci robíme to, čo nám ide. My sme muzikanti a marketing nie je našou silnou stránkou, minimálne mojou určite nie.

Paľo: Náš marketing a promo spadá pod občianske združenie The AnyOne, čo tvorí aj jednu z jeho hlavných činností. Snažíme sa zatiaľ vydávať pod vlastnou značkou.

Adam: Vydávame náš debutový album takže ešte s tým nemáme veľa skúseností, ale snažíme sa našu hudbu dostať k ľuďom čo najefektívnejšie. To, či budeme v budúcnosti spadať pod nahrávaciu spoločnosť alebo sa zotrváme na vlastnej ceste nemám ako vedieť, je to predsa budúcnosť, tak kto vie? Možno dokonca založíme vlastnú značku…

Vnímate hudobný biznis podobne ako sa vyjadril v mojom rozhovore aj Alan Wilder – plný zmien, ako free download zásadne ovplyvnil major labels a v podstate sa umelci musia ťažšie formou sociálnych médií neustále prispôsobovať a učiť sa, ako vlastne ľudia počúvajú hudbu?

Timo: Mojim názorom je, že hudby a interpretov je veľa. Kapely sa musia snažiť svoju muziku predať aj na sociálnej sieti. „Label“ by tu mal byť na to, aby dostal to najlepšie z hudby interpreta k poslucháčovi do uší tak, aby sa nemusel poslucháč predierať v „mori“ titulov a melódií. Aby sa interpret mohol slobodne rozvíjať vo svojej produkcií. Avšak vnímam, že takto to reálne fungovalo naposledy pred 35 rokmi kedy rebríčky a „labels“ mali zmysel.

Fandíte týmto sieťam, či je to skôr potreba a nástroj k väčšej podpore a biznisu?

Timo: Máme tendenciu sa radi ukazovať… Či už na koncertoch, alebo sociálnych sieťach. Radi posúvame ľuďom našu muziku, ale aj náš bežný deň, v podobe napríklad „insta storky“. Je to pre nás viac o komunikácii s fanúšikmi, než propagácia.

Paľo: Áno, vnímame to ako našu povinnosť. My sa máme snažiť dostať blízko k ľuďom. Aktivita na sociálnych sieťach je nevyhnutná.

Adam: Prítomnosť na sociálnych sieťach je v dnešnej dobe neskutočne dôležitý aspekt nielen vrámci hudobnej skupiny. Keď nemáš účet na Instagrame a Facebooku akoby si pre dnešnú generáciu neexistoval. Zdieľať hudbu pomocou hashtagu #newmusic je bežná vec. Je pravda, že tieto zvláštne „miesta“, kde sa nachádzajú naši fanúšikovia, sa neustále menia a pretvarujú. My sa však budeme snažiť udržať s nimi krok.

Čo robia členovia The AnyOne v roku 2030? 

Timo: The AnyOne v roku 2030? Neviem, žijem dnes, nie včera, nie zajtra. Stačí mi vedieť, že keď budem volať Paľovi, Adamovi alebo Danovi, tak mi to vždy zdvihne najlepší priateľ.

Paľo: Desať rokov je veľký priestor na veľa zásadných zmien. Nepovažujem však za podstatné riešiť ako by mohli vyzerať. Dôležitejšie je zaoberať sa tým, čo nechceme aby sa zmenilo. A síce naše ciele, naša motivácia, či naše vzťahy. Ak aj za desať rokov budeme najlepší kamaráti, tak mi je celkom jedno, čo bude.

Dano: 2030? Ja neviem, čo bude zajtra. J

Adam: Táto je ťažká. Snáď budeme mať za sebou veľa skúseností a dobrej hudby. Dúfam, že ešte viac pred nami. Teším sa na to, čo bude a veľmi rád to prežijem spolu s najlepšími priateľmi.


Dik chalani!

Mojo Lieskovsky/DOUBLE LOUD

Bratislava, August, 2020

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s