Tornádo Lue: Vždy nás zaujímali veci, ktoré nie sú závislé od času…

Tornádo Lue patrí nepochybne k jednej z kľúčových kapiel zrodených v 90 rokoch s markantným dosahom na vtedajšiu hudobnu scénu. Pravidelne sa objavovala v rôznych hudobných alternatívnych magazínoch a svoju tvorbu prezentovala hlavne v kluboch. V súčasnosti kapelu tvoria Jana Tóthová, Juraj Hladný, Jiří Jelínek, Marcel Juck a Pavol Murín. Bolo veľkým obohatením viesť tento rozhovor…

Čo pre vás znamená tvorba hudby – je to skôr pre vás dlhodobý proces s inšpiráciou prichádzajúcou postupne alebo ste ochotní v spontánnej inšpirácii dať dokopy album za pár dní – aj napríklad vďaka najnovším technológiám.

Je to pre nás hlavne bezčasový proces. Jedno aj druhé sme už zažili. Keďže tvoríme ako kapela spolu, nové veci a nápady vznikajú postupne. Vždy sme k tomu procesu pristupovali dosť živelne a doteraz na to nemáme žiadny návod ani patent. Akurát vieme čo nechceme. Zo začiatku to bolo veľmi spontánne. Dnes si už, aj vďaka novým technológiám, môžeme dopredu vyskúšať ako to bude znieť vo finále a podľa toho upraviť veci, ktoré tam nesedia. Na druhej strane sa tým tvorivý proces predlžuje, ale už sme pochopili aký je čas relatívny a nepodstatný. Vždy nás zaujímali veci, ktoré nie sú závislé od času…

Do akej miery je vaša inšpirácia ovplyvnená súčasným turbulentným obdobím (Brexit, krehká Európska Únia, posledné výsledky amerických volieb alebo rýchlo meniace sa technológie)

Naša inšpirácia je ovplyvnená všetkým okolo nás, teda aj geopolitickou situáciou v nejakej nevedomej rovine. Či sme práve šťastní, alebo nie. Ale ani rýchlo sa meniace technológie nemôžu narušiť náš pokoj.

Kto vás zásadne ovplyvnil zo svetovej a česko-slovenskej hudobnej scény?

Myslim, že je to u nás dosť individuálne. Každý z nás má rád trochu inú hudbu, ale sú mená na ktorých sa zhodneme, že pre nás a pre hudbu vôbec znamenali veľký posun. Uvádzať asi nebudeme, aby sme niekoho nevynechali.

Ako vnímate s odstupom času spôsoby nahrávania albumov v minulosti a dnes?

Nahrávali sme vždy naraz basa, bicie, gitara + pomocný spev. To sa nemení ani dnes. Nehráme na click, takže sa musíme rozhodnúť, ktorú verziu berieme a budeme do nej vrstviť ďalšie playbacky. Čo sa zmenilo je možnosť editácie, to v takej miere ako dnes, nebolo kedysi ani zďaleka možné. Netreba tomu však podľahnúť, prílišná editácia a snaha o dokonalosť vedie do slepej uličky. Ešte pred nahrávaním je dobré mať predstavu, ako by to malo vyzerať a držať sa vytýčenej cesty a príliš to nemeniť za jazdy, aby sa výsledok nerozplynul v čase a „úžasných“ efektoch. 

Ak by ste mohli vrátiť čas o pár rokov dozadu – ktorý typ nahrávania by sa ti páčil a na akom hardware?

Nechcel by som sa vrátiť v čase. Dnešné možnosti sú obrovské, záleží hlavne aký je budget na nahrávku. V podstate sa stále dajú robiť nahrávky ako kedysi. Nahrávať na pásy a používať analógové pulty a drahé kompresory a ďaľšiu analógovú techniku. Ale nie je to cesta pre každého. A nie je to asi ani najlepšia cesta všeobecne. Digitálny svet poskytuje takmer neobmedzené možnosti experimentovania so zvukom, čo sa v analógovom svete robiť až tak nedá. Ale vždy sme vychádzali z toho, že aj tak je najdôležitejšia sila myšlienky .

Vidíš určité prepojenie medzi nahrávaním v 60 – 70 rokoch a súčasnosťou?

 Napadá ma v tejto súvislosti Beatles, keď v 60.rokoch  medzi prvými spravili z nahrávania „session“. Zavreli sa v štúdiu, tvorili a nahrávali  až kým album nebol hotový. To bol na tú dobu nový prístup, ktorý sa aj dodnes používa.

Zdá sa, že v dnešnej dobe už nie je problém nahrať album na jednom počítači s dobrým kúskom software. Nemáš ale pocit, že niektoré albumy potom znejú rovnako?

To, že sa dá nahrať album aj doma je podľa mňa úžasná vec. To, že to znie často rovnako, hovorí o tom, že zvukový inžiniering nie je úplne jednoduchá profesia a treba tam ovládnuť pomerne veľké kvantum informácií a všetko pospájať tak, aby výsledok bol ako má byť.

Je podľa teba sa možné presadiť dnes na otvorenom trhu bez „major labels“ alebo to ide aj v malom alternatívnom vydavateľstve.

Myslím, že v prvom rade je dôležité vedieť čo chcete dosiahnuť, či je to možné a v akom rozsahu. Táto otázka sa asi týka skôr interpretov, ktorí majú „svetovejší dosah“. Na našom trhu sa dá uspieť aj bez major labelu.

Vinyl, CD alebo MP3?

Keď sme v roku 1993 vydávali naše prvé CD, tak sme tesne minuli “dobu vinylov” a to nás vtedy mrzelo, nielen kvôli zvuku, ale najviac preto, že sa nám páčili estetické možnosti, ktoré ponúka veľkodušný formát obalu LP platne. Museli sme sa zmieriť s malým coverom CD. Dnes je CD už prežitok minulosti, ktorý nemá perspektívu, tak sa nám snáď splní sen a vydáme aj vinyl.

Veríš stále  v koncept albumu? Zdá sa že dnes funguje viac cielený výber singlov na stream platformách…

Koncept albumu má význam ak ho vieme naplniť obsahom, ak skladby v istom poradí dokopy vytvárajú ucelený obsah, „dej“ a zážitok. Vydávanie singlov je zase zaujímavé pre možnosť venovať každej skladbe osobitnú pozornosť. Otázka je či ešte ľudia počúvajú celé albumy. Určite takí sú, aj keď je ich zrejme menej. Ja sám sa priznám, že celé albumy počúvam iba na vinyloch.

Tornado Lue o 10 rokov?

Toto si naozaj neviem a ani nechcem predstavovať, ale je celkom možné, že ešte budeme živí hrať naživo na našich koncertoch Panenku alebo Cestu domu…

S kým si si chcel este strihnúť nejaký album?

Ja určite rád s jamajskými Djmi niekedy v 70 rokoch, strojom času, ale oni by so mnou aj tak hrať nechceli…… Zadali spôsob a zvuk, ktorý bol pre ďalší vývoj hudby zásadný.

Mojo Lieskovský/DOUBLE LOUD

09.02.2020, Bratislava

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s